Levanduľa je vždyzelený poloker pochádzajúci z pobrežia Stredozemského mora, ale rastie nadivoko aj v západných oblastiach Ázie aj vo Východnej Indii. Poznáme dohromady 21 druhov, pravdou je, že z hľadiska prírodného liečiteľstva sú cenné iba tri druhy. V Európe sa o jej rožšírenie postarali Rímania, od nich pochádza aj názov rastliny: sloveso "lavare", čo znamená "umývať" ukazuje na to, že ju mohli používať v kozmetike už aj v staroveku.
V Pannonhalme sa tradične pestuje takzvaná anglická (alebo hybridná) a francúzska levanduľa. Prvá je vyššia, má 40-50 centimetrové stonky, ktoré po dažďovom počasí vyrastú hoci aj do 80 centimetrovej výšky -, kým francúzska levanduľa vyrastie na 30 cm. Tieto dva druhy majú aj odlišnú vôňu: vôňa anglickej levanduly je klasická, silnejšia, francúzska šíri viac parfémovejšiu, "ženskú" vôňu.
Pestuje sa viacero ušľachtilých druhov levandule, v rôznych farbách a veľkostiach. Môže byť svetloružová, ako variant s názvom "Loddon Pink", tmavofialová, ako je "Hidcote", alebo hoci aj biela, ako "Nana alba". Pravým domovom pestovania levandule je Južné Francúzsko, v Provance ju pestujú na obrovskej ploche.
V Maďarsku založili prvú vážnejšiu oblasť pre pestovanie levandule v Tihanyi v dvadsiatich rokoch 20-ho storočia, a keďže obsah éterického oleja tu pestovanej levandule bola veľmi vysoká - prevýšila aj kvalitu pestovanej na pôvodnych francúzskych záhonoch - levanduľa z Tihany sa stala svetoznámou.
Ďaľším vážnym "náleziskom" obľúbenej rastliny kláštorných záhrad je Pannonhalma, kde sa pestuje pri benediktínskom opátstve, v záhrade liečivých rastlín od 18. storočia. Vrchovaté okolie, veľa slnka je ideálnym domovom levandúľ, nie je náhodou, že produkty z levandule - ako je levanduľový olej, vonné vankúše alebo kozmetiká z levandule - pochádzajúcej z tohto okolia - sú svetovo známe.